Banská Bystrica

Súradnice: 48°43′57″S 19°08′57″V / 48.7325, 19.14917

Banská Bystrica
mesto
Námestie SNP
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Historický región	Pohronie
Okres	Banská Bystrica

Nadmorská výška	362 m n. m.
Súradnice	48°43′57″S 19°08′57″V / 48.7325, 19.14917

Rozloha	103,368 km² (10 337 ha)

Obyvateľstvo	79 197 (31. 12. 2008)
Hustota	766 /km²

Prvá písomná zmienka	1255
Primátor	Mgr. Ivan Saktor (SMER, SNS, SZ)

Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	974 01
Telefónna predvoľba	+421-48
Kód	508438
EČV	BB, BC

Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Banská Bystrica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.banskabystrica.sk
Freemap.sk: mapa

Areál hradu - radnica

Nová radnica

Mestský úrad

Pohľad na mesto z vrchu Urpín

Hron v Banskej Bystrici

Banská Bystrica (maď. Besztercebánya, nem. Neusohl, lat. Neosolium, poľ. Bańska Bystrzyca) je metropola stredného Slovenska, vzdialená asi 220 km od Bratislavy. Je krajským mestom banskobystrického kraja, žije v nej 80466 obyvateľov (k 31.12.2007), čo ju radí na šieste miesto na Slovensku.

V meste sa nachádza Pamätník SNP.

Časti mesta

Mestské časti: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka
Sídliská: Fončorda, Radvaň, Sásová-Rudlová, Sídlisko SNP
Ostatné časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok

Trosky

Bola vybudovaná na troskových odvaloch, ktoré siahali až po rieku Hron. Jej vznik súvisí s vybudovaním striebornej huty v roku 1549.

Radvaň

Je známa ako obec už od 13. storočia a má názov podľa zakladateľskej rodiny Radvanských. Dnes je súčasťou Banskej Bystrice.

Rakytovce

V roku 1837 tu začali ťažiť uhlie až do roku 1929, kedy bola ťažba definitívne ukončená. Bola vybudovaná 120 metrová štôlňa Jozef a najúspešnejšie ťažobné obdobia boli 1879-1889, 1892-1902 a 1906-1913. Za zmienku stojí prirodzený povrchový odkryv uhlia spôsobený zarezávaním Banského potoka.

Uľanka

Nesie meno po Gotzelovi Ulmanovi, ktorému toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia. V čase baníckej prosperity takmer všetci muži boli baníkmi.

Jakub

Časť známa už od roku 1390 a v rokoch 1546–1848 časť patrila Banskej komore, ktorá tu postavila vápenku, v blízkom Novom Svete drôtovňu a aj valcovňu na plech. V strede dediny sa nachádza gotický kostol, do maďarského Ostrihomu premiestnili jeho vzácny neskorogotický tabuľový oltár s výjavmi zo života sv. Jakuba. Nad Jakubom sa nachádza pozostatok lesostepi a nad Novým Svetom sa nachádzajú penovcové vodopády s jazierkami.

Kostiviarska

Známa od roku 1387, neskôr patrila mestu a Banskej komore. Vybudoval sa tu železný skujňovací hámor. Zhruba od roku 1960 je tu vápencový lom, z ktorého sa prepravovala surovina na výrobu cementu po 8 km dlhej lanovke do cementárne.

Šalková

Patrí medzi obce, ktorých prvá písomná zmienka je už zo 14. storočia (1359). Viac ako 400 rokov patrila Ľupčianskemu panstvu.

Rodisko osobností

Martin Babjak - slovenský operný spevák (barytón)
V časti Senica Paľo Bielik, - slovenský herec, filmový režisér a scenárista.
JUDr. Ivan Bukovčan - slovenský dramatik a filmový scenárista.
Ján Cikker - slovenský hudobný skladateľ.
Dušan Cinkota - slovenský herec.
Viliam Figuš-Bystrý - skladateľ
Ján Fuchs - slovenský pedagóg a autor učebníc.
Deana Horváthová, vyd. Jakubisková - slovenská herečka a filmová producentka.
Pavel Hrúz - slovenský spisovateľ.
Marián Chudovský - slovenský operný režisér.
V časti Uľanka Šimon Jurovský - slovenský hudobný skladateľ a dirigent.
Peter Karvaš - slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.
Ing. Ján Langoš - slovenský politik.
Jozef Murgaš- slovenský vynálezca, priekopník bezdrôtovej telegrafie
Alena Procházková - slovenská reprezentantka v behu na lyžiach.
Jozef Gregor Tajovský- slovenský realistický spisovateľ
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (vl. menom Gustáv Kazimír Zechenter) - slovenský prozaik a publicista.
[[Doc. PhDr.Ondrej Sliacky CSc - [časť Podlavice ] slov. spisovateľ, literárny vedec,významný pedagóg, scénarista,editor najstaršieho detského časopisu Slniečko atď.

Richtári mesta

Obyvatelia mesta volili každoročne svojho richtára.[1] Richtár bol hlavou mestskej vrchnosti, spravoval verejný aj súkromný život v meste, mal povinnosť vykonať výročné zúčtovanie mesta.[2]

1256, 1263, 1272, 1282 - Ondrej (Andrej). Prvý známy richtár Banskej Bystrice. Banský podnikateľ v Banskej Bystrici. Za zásluhy pri založení Banskej Bystrice a rozvíjaní banského podnikania mu daroval kráľ Belo IV. pôdu a lesy medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou (1263).
1326 - Herman
1340 - Mikuláš
1379 - Udelinus
1388, 1406 - Ondrej Karoli
1390 - Dam
1400 - Peter Sartor
1425 - Mikuláš Hainczman
1431, 1439 - Ján Achtzenicht
1443 - Ján Ber
1450, 1454 - Štefan Jung
1451, 1553, 1554 - Wolfgang Glocknitzer
1467 - Ján Broska
1470 - Mikuláš Plat
1481 - Mikuláš Launer
1494 - Benedikt Glocknitzer
1503, 1505 - Štefan Beňuš (Penuch)
1516, 1521 - Serafín Perger. Majiteľ baní v Banskej Štiavnici. Člen Mestskej rady v Banskej Bystrici (1520, 1524), richtár Banskej Bystrice (1516, 1521). Majiteľ domu č. 12 (11) na Námestí v Banskej Bystrici.
1521 - Valentín Sartor
1525, 1527) - Ján Hop (Hans Hopp). Patricij, kupec a richtár, člen Mestskej rady v Banskej Bystrici (od 1523). Majiteľ domu č. 30 (32) na Námestí v Banskej Bystrici.
1536 - Baltazár Hegel
1537 - Vavrinec Tischler
1544, 1547 - Leonard Drachsler. V svojej dobe považovaný za najbohatšieho obyvateľa mesta. Svokrom mu bol Ján Greimel.
1549 - Juraj Serafin
1555 - Krištof Schwab
1556-1557, 1561, 1564, 1566, 1570, 1576, 1580 - Andrej Süsmundt
1559, 1572, 1581 - Ján Kreger
1568 - Andrej Moschwitzer
1574-1575, 1577, 1579, 1585, 1588, 1593 - Pavol Tham
1582, 1586 - Michal Eiseler
1584 - Ján Sembler
1587 - Bartolomej Novák, prvý slovenský richtár Banskej Bystrice (1587). Majiteľ domu č. 18 na Lazovnej ul. v Banskej Bystrici.
1590-1591 - Gašpar Schwab
1601, 1606 - Ján Drechsler. Pomocný pisár v Banskej Bystrici (1587-1589), vicenotár v Banskej Bystrici (1589-1599).
1603-1604 - Ján Schnell
1611 - Peter Ziegler
1613 - Daniel Dankuš
1619 - Jonáš Hanermann
1622 - Michal Scholl (Schöll)
1628 - Andrej Windt
1631, 1634-1635, 1638 - Juraj Raminger
1632 - Daniel Sturm
1633, 1642, 1644, 1646 - Ján Reull
1640-1641, 1645 - Abrahám Wertner
1643, 1647, 1648, 1660, 1661, 1669 - Fridrich Grebner

1649-1650 - Jakub Hainz

1651 - Gabriel Šidlovský
1652 - Ferdinand Fišer
1654, 1658, 1663 - Ján Hanke
1655, 1659 - Mikuláš Jezernický
1656 - Konrád Markuš
1657 - Samuel Bliska
1662, 1664, 1666, 1668, 1670, 1673 - Ján Restiarius
1665, 1671-1672, 1692 - Michal Hinterskirchner
1677-1680, 1684, 1686, 1688 - Ján Burmeister
1682, 1683 - Martin Koroda
1690, 1710 - Filip Jakub Haas
1694 - Ján Václav Honstad
1698 - Andrej Fritz
1710-1744 - Ľudovít Benedikt de Moos Lannser
1711, 1715, 1719 - David Gašpar
1716 - Ján Schindler
1720, 1721 - Ján Ferdinand Haas (Hirschberg)
1723, 1727, 1731 - Samuel Galovič
1743, 1747 - Andrej Husár
1750 - Matej Meehrwaldt
1751-1755, 1759-1760 - Ján Adam Kaltz - pedagóg, organista.
1755-1758 - František Bernard de Moos Lannser
1767-1769, 1774-1776, 1783-1784, 1790-1791 - Ján Karol Panner
1770, 1771, 1777 - Jozef Husár
1778-1782, 1792-1793 - Ignác Ladislav Erczl. Hlavný notár Banskej Bystrice a richtár Banskej Bystrice.
1785 - Juraj Talszon
1794 - 1797 - Žigmund Meehrwaldt (Meerwald), Dozorca nemeckej evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici.
1804-1810 - František Bitter

História

Stredovek

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako o slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo, striebro. Týmto krokom chcel prilákať hlavne remeselníkov z Rímskej ríše. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, vtedy sa tu používal názov Neusohl. Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod) alebo nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznemu rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života.

Osmanská expanzia, novovek a moderné dejiny

Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, vznikli kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestanstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj s Vatikánom. V roku 1620 tu bol zvolený protestantským uhorským kráľom vtedajší princ, Gabriel Betlen. Po tom, čo sa vyčerpali zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. v centre Banskej Bystrice sa usídlilo aj katolícke biskupstvo. Koncom 2. svetovej vojny došlo v roku 1944 k Slovenskému národnému povstaniu, ktorého centrom bola Banská Bystrica. Po roku 1960, keď prebehla reforma krajského zriadenia, sa mesto stalo jedným z troch krajských miest.Toto mesto malo byť hlavným mestom Slovenska.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Slováci - 94,74 %
Česi - 1,39 %
Rómovia - 0,54 %
Maďari - 0,54 %
Nemci - 0,06 %
Ukrajinci - 0,05 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci - 46,57 %
bez vyznania - 30,17 %
evanjelici a.v. - 13,94 %
grécki katolíci - 1,03 %
pravoslávni - 0,24 %
a iní

Múzeá a galérie

Stredoslovenské múzeum - Thurzov dom (Nám. SNP 4)
Múzeum SNP (Kapitulská ul. 23)
Literárne a hudobné múzeum (Lazovná ul. 9)
Stredoslovenská galéria (Dolná ul. 8)
Galéria Dominika Skuteckého (Horná ul. 55)

Galéria

Budova NBS	Banskobystrický VÚC	Horná časť Námestia SNP	Dolná časť Námestia SNP
Pamätník SNP	Pohľad na hornú časť námestia SNP, v popredí pamätník SNP	Národná ulica	Morový stĺp a hodinová veža
Benického dom, Námestie SNP	Bočný pohľad na Kostol sv. Františka Xaverského	Čelo Kostola sv. Františka Xaverského	Pamätník SNP, v pozadí kostol sv. Františka Xaverského
Kostol Nanebovzatia Panny Márie	Čelo Kostola Nanebovzatia Panny Márie	Socha Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho	Mestský hrad Barbakan, v pozadí Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Barbakan - veža	Veža mestského hradu - pohľad od Kostola Nanebovzatia Panny Márie	Múzeum Slovenského národného povstania	Múzeum SNP
Vojenské lietadlo pred múzeom SNP	Pamätník pri v Múzeu SNP	Prsť bojísk - kde všade sa bojovalo	Jesenná cesta na Kalváriu